Čas v ústraní, čas prerodu

Čas v ústraní je úžasný. Naučila som sa byť sama so sebou. Stretnúť sa so svojou hĺbkou.
Prechádzky v prírode, v lese ma nabíjajú energiou a inšpiráciou.
Naučila som sa len tak byť, vnímať seba, všímať svet okolo. Pozorovať srdcom.

Predtým som chcela všetko vedieť a kontrólovať a plánovať. Poznáte to?
Je to obmedzujúce. Unikali mi kúzla života.

Čas v ústraní je užitočný. Posunula som sa z hlavy ku vnímaniu srdcom.
Vzpierala som sa, trápila a vymýšlala. Tak to chvíľu trvalo. Život mi skolaboval, bola som bez práce, peňazí aj vzťahov. Stále som chcela robiť a vedieť, robiť a vedieť, opierať sa o ‚istoty‘, ktoré v podstate neexistovali. Neistota ma mučila. Lebo som sa bála…

Netreba. V období nič nerobenia som našla kľud.
Vytriezvela som z príliš dobráckej najivity.
Už nepotrebujem zachraňovať svet. Viem, že nemám zabúdať na svoje potreby ani sa nechať ovládať či veriť hlúpim rečiam druhých. 

V ústraní postupne nachádzam svoju vlastnú pravdu.
Naučila som sa držať zodpovednosť za seba vo svojich rukách.

Ponorila som sa hlboko do svojej duše a čelila som svojej temnote.
Je to úžasné dovoliť sám sebe dobre sa spoznať.
Veľmi užitočná cesta do hlbín vlastnej duše.
Úžasné je, že každé úsilie raz prinesie výsledky. 
Veci sa rozpadnú a potom do seba opäť zapadnú.
Našla som pevnú zem pod svojimi nohami. Môžem ďalej snívať a napĺňať si sny.
Už som si všimla jednoduchosť ako veci fungujú.
Čas v ústraní je obohacujúci. Doprajte si ho.